21.7.2013 Neplánovaný splav Ondavy
Streda, 16 August 2017

21.7.2013 Neplánovaný splav Ondavy

Už dlho sa chystám, že napíšem o našom nedeľnom neplánovanom splave Ondavy. Zase som sa k tomu dostal v Remetských Hámroch, kde je na to asi najlepšia atmosféra. Sprava počujem cvrkot svrčkov a zľava moje odrhovačky momentálne spieva môj obľúbenec Jaromír Nohavica.

Tento príbeh sa tu vlastne aj začal, keď mi ráno v nedeľu zavolal Milan, že musí ísť neplánovane do služby. Hneď som stál pred dilemou, koho ďalšieho odvolať, ale keďže sme šli na Ondavu, tak samozrejme padla voľba na priateľa Jiřího z Prešova, pre ktorého to mal byť prvý splav, ale mal to najďalej. Takže s Vranovčankami som sa stretol v Hencovciach, kde sme presadli do jedného auta a odviezli sme sa do Slovenskej Kajne pod Domašu, kde sme začali náš splav.

Po nafúkaní lodí a zostavení posádok som odstavil auto pred policajtov v Kajni a vyrazili sme v zostave Marián, Agáta, Vierka a Jožka na vodu. Keďže Ondavu som už splavoval, vedel som, že nás nečaká nič strašné, ale keďže som mal v lodi prvoplavkyňu, a k tomu ešte neplavkyňu, nemohol som si dovoliť sa vyvrátiť, najmä keď záchranár musel ísť do služby. Takže všetko prebiehalo v pohode, až sme sa dostali v zatáčke pod vŕbu a konáre mi zhodili do vody klobúk. Urobili sme s Agátou niekoľko pokusov o jeho vylovenie, ale bohužiaľ nepodarilo sa, až nakoniec zmizol pod hladinou z dohľadu. No čo už, prišiel som o klobúk. Pri manévrovaní sa však stalo niečo omnoho horšie, a to že som vylial otvorené pivo. Po tejto poučke som si uvedomil, že ani Ondavu netreba podceňovať. Druhá posádka, Vierka a Jožka, sa zatiaľ plavila v pohode a zabávala sa na nás.

Po nejakom čase v pokoji sme dorazili k ostrovčeku, kde sme na chvíľu zastavili a osviežili sa vo vode, keďže bolo poriadne teplo. Na počudovanie, Ondava bola riadne studená. Pred obcou Podčičva sme zastavili na rybárskom táborisku, kde sme chceli niečo opečené pojesť, ale zistili sme, že nikto nemá zápalky, ani nič s čím by sa dal rozložiť oheň. Takže nám ostal k zajedeniu len "švédsky stôl", samozrejme studený, veď nie nadarmo sa mu hovorí "švédsky". Tam som tiež zistil, že nemám kartu vo foťáku a doteraz som cvakal naprázdno. No čo už narobím, príspevok bude bez fotiek. Našťastie Vierka objavila svoj foťák, tak aspoň odtiaľ máme niečo.

Po občerstvení sme pokračovali v plavbe do Podčičvy, kde sme za mostom nakrátko zastavili a v miestnom pohostinstve doplnili kvapaliny v tele. Tam sme zistili, že robia dobrú pizzu, takže nabudúce už vieme, kde zastaviť na jedlo a pitivo. Potom už sa našťastie nestalo nič zlé a my sme v pohode pokračovali až do nášho cieľa v Hencovciach pod mostom. Nevyplnili sa ani moje avizované obavy z cigánskeho tábora v Hencovciach v podobe spŕšky kamenia na naše hlavy.  Našťastie si nás nevšimli, takže náš krásny výlet dopadol na jednotku, a kto sa nezúčastnil, môže ľutovať.



Pozrite si galériu fotiek...