29.6.2013 Nočný výstup na Vihorlat
Streda, 16 August 2017

29.6.2013 Nočný výstup na Vihorlat

Necelý týždeň po tejto akcii sedím u seba v Remetských Hámroch na terase s notebookom na stole a snažím sa nejako zhodnotiť tento výstup. Takže čím začať? Snáď prípravami na toto netradičné podujatie (pri príležitosti prvého výročia slobodného vstupu do VO Valaškovce, pozn. Malek) , nakoľko bolo spojené aj prípravou gulášu a posedením pred samotným výstupom.

Keďže doobedu v Hámroch strašne lialo, dalo sa tušiť, že aj účasť bude tomu zodpovedať. Ako sme sa dozvedali od príchodzích, tak poobede to takto daždivo vyzeralo aj v Michalovciach. No ale čo sa dá robiť, počasie neovplyvníme.


Ako prvé dorazili niečo po štvrtej hodine naše kuchárky Jožka a Vierka z Vranova, ktoré sa hneď šikovne pustili do práce, aby sme to do večera stihli nielen pripraviť, ale aj pojesť. Keďže oheň už praskal od poobedia, tak staviame stojan a do neho dávame zdedený, ale už náš klubový, veľký kotol od Želky. Rozhodujeme sa preňho, pretože máme nahlásených 32 účastníkov gulašpárty a predpokladáme, že nejakí ešte dôjdu na poslednú chvíľu. Nakoniec sa ale náš predpoklad nenaplnil, pravdepodobne kvôli tomu počasiu. Nevadí, aspoň nám zostane aj na raňajky.

Zatiaľ čo sa nám to varí, ostatní popíjame a vrcholové družstvo spriada plány. Po večeri sa presúvame ešte do kaštielika na jedno pivečko a keďže je desať hodín preč, začíname sa baliť a vyrážame. Niečo po polnoci dosahujeme Koniareň, kde si plánujeme trochu odpočinúť. Na naše prekvapenie je ale besiedka už obsadená nejakými spiacimi osobami. Samozrejme, Ivan to nenechá len tak a zisťuje kto to je. Tak sa dozvedáme, že sú to dve dievčatá z Ostravy, a že si tu ustlali a ráno idú ďalej. Takže posedíme trochu len vonku a pokračujeme k poľovníckej chatke, kde dúfame že nebude plno. Cestou sa však rozhodujeme odbočiť z klasickej cesty a ísť po lesnej ceste dlhším (ale ľahším) oblúkom na Poľanu. Času máme do východu slnka dosť, takže sa tak aspoň nedobyjeme strmákom.

Krátko po jednej hodine dosahujeme Poľanu a keďže besiedka je prázdna, tak sa do nej usadáme a každý vyberá niečo ľahké zajesť. Je zaujímavé, že Zdenova čerešňovica ostáva v hanbe. Z toho vyplýva poznatok pre vedu, že po polnoci a desiatich kilometroch pochodu  sa z pijakov stávajú abstinenti. Musíme im to na Prednej Hore povedať, aby zaviedli takúto terapiu. Ľudí treba tak zmoriť, že ani piť nebudú vládať. Krátko pred treťou hodinou rannou dosahujeme vrchol, kde sa prezliekame do suchého a dávame si všetko možné na seba, lebo ako zvyčajne na Vihorlate o tomto čase fúka.

Keďže sa začína rozvidnievať, využívam čas na znovuosadenie ďakovnej tabule. No a potom už len čakáme na slniečko, ale ono, potvora, sa nám skrylo za mraky, takže tohto roku z toho nič nebude a tak sa vyberáme na spiatočný pochod, ktorý ideme už po klasickej trase. Peletón sa nám pri klesaní značne potrhá, keďže niektorí sa ponáhľajú na autobus domov. My so Zdenom ostávame spať v Hámroch, takže ideme svoju klasiku.

Pri lesníckej chate, ktorú sme večer minuli, vidíme v potoku sa chladiť sud piva. Strážca tohto moku nám hovorí, že náš hlavný peletón sa tadeto prehnal pred asi desiatimi minútami a ani sa nezastavili. My sme sa zastavili, dali si dobré pivečko na ráno a dozvedeli sa, že je to partia z mliekarne, ktorá si takto vyrazila. Dopijeme, poďakujeme a pokračujeme ďalej. Na Koniarni sa zastavuje opäť, pretože náš peletón zobudil dievčatá a tak sa už balia. Zisťujeme odhadom vek tak do 25 rokov a že majú namierené na Vihorlat a potom po hrebeni na Sninský kameň. No čo už nám zostáva, poprajeme pekný deň, šťastnú cestu, upozorníme že raňajkové pivo čapujú dva kilometre vyššie a poberáme sa ďalej. Keď dorazíme do Hámrov k chatám, je už pokročilé ráno a posledné auto práve vyráža na cestu domov. My si zohrejeme guláš a ideme spať. Bol to ťažký flám.  



Pozrite si galériu fotiek...