19.6.2013 Výstup na Kremenec
Streda, 16 August 2017

19.6.2013 Výstup na Kremenec

O 7 hodine ráno sa schádzame na parkovisku pred Gymnáziom Pavla Horova, kde sa pripájame k početnej skupine študentov tejto školy. Keďže je streda, a teda pracovný deň, tak sme tu vo výraznej menšine. Konkrétne ideme v zostave Ľudo, Ivan, Marián, Vlado a Jozef. Poslední dvaja sú zároveň pedagogický dozor. My ostatní im pomáhame, aby sa nikto zo študentov nestratil, alebo nedajbože nezranil, keďže nás idú dva autobusy. 

Takže vyrážame smer Medzilaborce a odtiaľ cez bývalý hraničný prechod do Poľska. Tam hneď na prvej križovatke odbočujeme vpravo a pokračujeme po severnej strane Polonín k nášmu východziemu bodu. Keď dosiahneme sedlo Przełęcz Wyżniańska, začiatok zelenej trasy, vystupujeme z autobusov a platíme 3 zloté na osobu, za vstup na značený turistický chodník. Trochu nás to prekvapí, ale nič s tým nenarobíme a platíme 50 EUR za celú výpravu. 

Po týchto administratívnych úkonoch začína konečne náš výstup na najvyšší kopec Zemplína, 1212 metrový Kremenec. Najprv však musíme na Poľskej strane zdolať 1307 metrov vysoký kopec Wielka Rawka. Cez neho pokračujeme k Ukrajinskej hranici a pozdĺž nej vpravo na Slovensko. Cestou prekračujeme občas Poľskú hranicu a samozrejme aj Schengenskú hranicu Európskej únie. Pritom si však dávame pozor, aby sme to nepreháňali a nezašli priďaleko, aby na nás spoza kríka nevybehol nejaký iniciatívny ukrajinský ochranca hranice so samopalom v ruke a neodviedol nás na svoju základňu. Vraj sa takéto prípady už stali, vystríha nás Ivan a potom trvá niekoľko dní kým sa dostanete späť.  Samopalčík je zatiaľ za odmenu doma, pokračuje Ivan, a my mu nemáme prečo neveriť, keďže je colník a o takýchto prípadoch preto vie.

Ivan nám však okrem hororov rozpráva aj o tom, čo vidíme okolo. Hlavne na Ukrajinskej strane je množstvo kopcov, na ktorých samozrejme všade bol a teda má odtiaľ osobné zážitky. Takže takto sa pomaly dostávame k cieľu našej cesty slovensko-poľsko-ukrajinskému vrcholu Bukovských vrchov. Na samom vrchu nás čaká mramorový stĺp, ktorý má na každej svojej strane iný štátny znak. Hurá, dosiahli sme najvýchodnejšie miesto Slovenska!

Keď sa pofotíme, najeme a odpočinieme si, vydávame sa pomaly na spiatočnú cestu na Wielkú Rawku, a odtiaľ vpravo po inej ceste dole k parkovisku a k autobusom. Cestou konštatujeme, že už vieme prečo sa vyberá - je vidieť že peniaze tu sú a aj zostávajú. Chodníky sú perfektne vyznačené, a kde je na trase nejaký problém, sú osadené buď zábradlia alebo mostíky. O tom my môžeme len snívať. Potom tam samozrejme chodí aj viac ľudí a profituje z toho celý región. Máme sa čo učiť.

Cestou späť domov sa zastavujeme na stanici úzkokoľajnej železnice, ktorá má viac ako 40 km funkčnej trasy. Opäť môžeme len ticho obdivovať. Spolu s množstvom penziónov a reštaurácií vytvára z tohto, podľa nás zapadnutého miesta Poľska, veľmi atraktívne miesto na strávenie aktívnej dovolenky. O tom, že je to tak, nás presviedča aj množstvo poľských turistov, ktorých stretáme všade.



Pozrite si galériu fotiek...